V minulom článku Ako začať s copywritingom som veľmi okrajovo načrtla fakturáciu v prípade, že chceš robiť pre zahraničného klienta. Popravde, keď som začala so živnosťou, nenapadlo mi, koľko vybavovačiek okolo toho bude. A už vôbec nie, že ak budem mať klienta zo zahraničia, bude to zas o niečo zložitejšie.

Samej sa mi do toho nechcelo, keď som sa dopočula, čo všetko ma čaká. Našťastie to však nie je až tak zložité, ako sa môže na prvý pohľad zdať. V tomto článku ti preto vysvetlím všetko ohľadom spolupráce so zahraničnými klientmi

Nechce sa ti to čítať? Počúvni si ďalší diel môjho podcastu o copywritingu a nástrahách života freelancera. 🙂

Práca pre zahraničných klientov

Zákon o DPH má viacero typov registrácií na DPH. Jedným z nich je aj registrácia podľa paragrafu 7a, ktorá sa týka poskytovania služieb v rámci EÚ. V prípade, že teda plánuješ poskytovať svoje služby aj klientom zo zahraničia, teda na fakturačné údaje mimo Slovenska, je potrebné, aby si sa zaregistroval podľa tohto paragrafu. A áno, aj v prípade, že nie si platcom DPH.

Paragraf 7a a platcovstvo DPH

Keď som sa dozvedela, že sa musím registrovať podľa paragrafu 7a, medzi prvým mi napadlo, že sa stanem platcom DPH. Nie je to však pravda. Platcom DPH sa staneš iba v prípade, že za posledných po sebe idúcich 12 mesiacoch zarobíš viac ako 49 000 eur. Presnú sumu je dobré si pozrieť na webe finančnej správy.

Registrácia podľa paragrafu 7a zákona o DPH

Ďalšia vec, čo ma zaujímala, bolo, ako a kedy sa zaregistrujem. Veľmi dôležité je v tomto prípade vedieť, že ak mieniš mať zahraničných klientov a dodávať im služby, zaregistrovať sa musíš ešte pred dodaním služby.

TIP: Táto registrácia platí aj opačne. Zaregistrovať sa musíš aj v prípade, že takéto služby prijímaš. A teda sa musíš zaregistrovať ešte pred prijatím služby zo zahraničia.

Registrácia od určitej sumy?

Možno ti napadlo, či sa netreba registrovať až pri nejakej sume. Odpoveď na tvoju otázku je nie. Registrovať sa musíš bez ohľadu na to, akú hodnotu má dodaná či prijatá služba. Čiže aj keby si mal spraviť pre klienta z EÚ jeden PR článok, tak či tak sa musíš zaregistrovať.

Nie je to len o vybavení si registrácie

Pri vybavovaní registrácie to však nekončí. So samotnou registráciou ti totiž začínajú aj ďalšie povinnosti. Nemusíš sa však báť. V dnešnom online svete je to veľmi jednoduché a všetko vybavíš z pohodlia domova.

Podávanie súhrnných výkazov

Po vybavení registrácie budeš musieť štyrikrát do roka podávať takzvaný súhrnný výkaz. Ale teda iba v prípade, že si dodal služby do iného členského štátu. Ak si v kalendárnom štvrťroku nedodal klientovi do zahraničia žiadnu službu, súhrnný výkaz nepodávaš.

Kedy sa podáva súhrnný výkaz

Súhrnný výkaz sa podáva vždy do 25. dňa po ukončení kalendárneho štvrťroka, v ktorom si dodal služby do zahraničia. Musím sa však priznať, že ja som to prvýkrát takmer nestihla

Ja som si totiž nejako myslela, že to musím posielať každé tri mesiace. Lenže nie sú tri mesiace ako tri mesiace. Ak napríklad začneš pracovať pre klienta z iného členského štátu v máji, neznamená to, že výkaz podávaš za máj-jún-júl, teda do 25. augusta. 

Sama som sa takto pomýlila, no našťastie som si to uvedomila presne 25. v mesiaci, teda v posledný deň, kedy som mohla podať výkaz. 🙂 Aby si teda neurobil rovnakú chybu, dáme si príklad.

Ak za prvý štvrťrok, teda v mesiacoch január, február či marec, začneš dodávať služby do iných členských štátov, do 25. apríla musíš podať svoj prvý výkaz. Nasledujúci potom podávaš za mesiace apríl, máj a jún, a to do 25. júla. Ďalej potom za júl, august a september podávaš do 25. októbra a za október, november a december do 25. januára nasledujúceho roka. A takto stále dookola s tým, že ak v kalendárnom štvrťroku neposkytneš do zahraničia žiadnu službu, súhrnný výkaz jednoducho nepodáš.

Poznámka: Možno si si všimol, že väčšinou rozprávam o iných členských štátoch. Je to preto, že tento paragraf platí pri dodávaní služieb do štátov EÚ. Ak teda dodávaš, resp mieniš dodávať svoje služby do iných štátov v zahraničí, tam platia už zase iné zákony.

Ako podať súhrnný výkaz

Podanie súhrnného výkazu je jednoduché. Podáva sa elektronicky, takže si priprav čítačku a občiansky preukaz. Predpokladám, že si si už vybavil elektronickú komunikáciu, a teda sa vieš prihlásiť na finančnú správu.

Priamo na stránke finančnej správy sa následne prihlásiš. V hlavnom menu nájdeš Katalógy, pričom klikni na Zoznam formulárov. Pod Správa daní vyhľadáš Daň z pridanej hodnoty a otvoríš si Súhrnný výkaz pre daň z pridanej hodnoty, viď. screenshot nižšie.

V tomto súbore sa už potom treba iba riadiť pokynmi a na konci ho podpísať kvalifikovaným elektronickým podpisom, takzvaným KEP-om, prípadne, ak máš s daňovým úradom uzavretú písomnú dohodu o elektronickej komunikácii, tak elektronickou značkou, ktorú ti poskytli.

Kto platí daň z pridanej hodnoty?

V prípade, že si registrovaný podľa paragrafu 7a, a teda si neplatca DPH, platiť daň z pridanej hodnoty je povinný príjemca služby. Aj preto sa do faktúry píše formulka Dodanie tovaru je oslobodené od dane. Dodanie služby podlieha preneseniu daňovej povinnosti. 

Tieto služby sa potom v daňovom priznaní, v súvislosti s daňou z pridanej hodnoty, neuvádzajú. Ale pozor, v súhrnnom daňovom priznaní, teda do dane z príjmu, sa, samozrejme, uvádzajú.

Súhrnný výkaz si radšej poznač do kalendára

Aby si nezabudol na túto novú povinnosť, poznač si to radšej do kalendára. Osobne to robím tak, že si vopred zaznačím niekde na začiatku mesiaca, v ktorom ho treba podať, poznámku typu súhrnný výkaz. Budem tak vedieť, že v ten mesiac mám 25 dní na to, aby som ho podala.

Väčšinou, ak si nájdem čas, to spravím ešte v ten deň. Pre istotu, však to poznáš. 🙂

Dúfam teda, že som ti to dostatočne vysvetlila a ak budeš uvažovať nad klientom z EÚ, budeš na to už viac pripravený. Aj keď ti to možno príde ako veci navyše, ver, že ti to zaberie len pár minút.