V poslednej dobe sa ma mnoho ľudí pýta, ako som sa stala copywriterom. Popravde, nešla som za tým účelovo, ono to prišlo tak samo. O copywritingu som predtým nikdy poriadne ani nepočula. V online svete som sa pohybovala iba v zmysle surfovania po internete a posledné roky som tvorila aj vlastné weby, ale to som mala iba ako hobby.

Nechce sa ti to čítať? Počúvni si môj prvý diel podcastu o copywritingu a nástrahách života freelancera.

Ako to celé začalo

Práve to, že ma zaujímala tvorba webov, ma priviedlo k Rolandovi Vojkovskému z vojkovsky.sk. Roland mal vtedy výborný blog o blogovaní, kde sa snažil ostatným ľuďom ukázať, ako si vytvoriť vlastnú webovú stránku s tým, že ak by na to nemali čas alebo chuť, tak by sa mohli obrátiť priamo na neho.

Jeho blog mi pomohol v mnohých veciach, čo sa týka webu. Nakoľko som jeden z tých ľudí, ktorí, keď sa im niečo páči, tak to dajú aj najavo, napísala som mu ďakovný mail. Následne sme prehodili pár správ a ostali sme v kontakte. Veril by si, že je to už tri roky? Práve v júni 2016 sme sa totiž spoznali.

Prvá spolupráca

Myslím, že ešte v ten rok sme nadviazali spoluprácu. Je to taká príjemná historka, pretože to nikto z nás nečakal. Prosto raz mu vyšiel nový článok, ktorý som zhodou okolností videla medzi prvými, a v tom článku som našla viacero chýb. To som ako správny grammar nazi nemohla nechať len tak, a preto som mu napísala, tuším cez messenger, o chychách, ktoré som v článku našla.

Čakala som, ako zareaguje, pretože mnohých týmto svojím opravovaním vytáčam (smiech), ale kupodivu reagoval veľmi pozitívne. Poďakoval mi a navrhol, že by som mu mohla vždy pred uverejnením jeho článkov urobiť korektúru. Samozrejme, že som sa tomu veľmi potešila. On mi pomáhal s webom a ja som mu mohla pomáhať s článkami. Ako sa hovorí, bola to win-win spolupráca.

Po korektúre prišla na rad tvorba článkov

Časom mi navrhol, či nechcem začať písať články pre jeho klientov. Spočiatku som sa toho bála, no moje články sa páčili nielen Rolandovi, ale aj jeho klientom, takže mi dával čoraz viac práce, ktorá sa mi viac a viac páčila.

Dokonca som sa cez neho dostala ku korektúre knihy Ľuba Juríka, Láska k Aziatkám. Celkovo som mala pri Rolandovi kopec možností, ako sa zdokonaliť, a hlavne výbornú spätnú väzbu nielen od neho, ale aj od jeho klientov.

Práca na živnosť alebo trvalý pracovný pomer?

Keďže sa mi začalo dariť, povedala som si, že to už nechcem robiť cez jaspravim. Začala som uvažovať nad živnosťou, lenže bolo tu priveľa otáznikov.

  1. Robila som na TPP ako medicínska laboranta v Trnave a nevedela som si predstaviť, že by som odtiaľ odišla. Veľmi ma tá práca bavila.
  2. Nevedela som, čo všetko živnosť obnáša a či by sa mi to oplatilo.

Našťastie mi do cesty prišiel starý známy, ktorého som stretla po rokoch úplnou náhodou na jednej konferencii o online marketingu. Navrhol mi, či by som pre neho nechcela písať, no potreboval, aby som šla na živnosť. Nakoniec z tej spolupráce takmer nič nebolo, no nakoplo ma to a začala som viac riešiť samotnú predstavu práce na živnosť.

Rozhodnutie, ktoré ma posunulo vpred

Asi mesiac či dva som sa snažila zistiť si čo najviac informácií o tom, čo ma ako živnostníka čaká a rozmýšľala som, či dať v práci výpoveď. Vytvorila som si webstránku, najskôr pod inou doménou, a začala sa zviditeľňovať v online prostredí.

Stále som však nevedela, ako začať. Bála som sa ísť rovno do živnosti, a tak som si nechala prácu laborantky a popri tom si začala rozbiehať živnosť. Presne od 1. januára 2018 som sa tak stala živnostníkom popri zamestnaní a pustila sa do realizácie svojho sna.

TPP nahradil život freelancera

Mať dve práce som zvládala presne 10 mesiacov. Už po pol roku som však cítila, že to nie je v poriadku. Vstávať o šiestej, od siedmej do štvrtej byť v labáku a potom do večera pracovať, to sa spolu so starostlivosťou o domácnosť, rodinou, priateľmi a koníčkami prosto nedalo stíhať.

Doteraz neviem, ako som to zvládla, no približne v 8. mesiaci sa to prejavilo na mojom zdravotnom stave. To už som si povedala dosť a podala som výpoveď. Od 1. novembra 2018 som tak ostala iba na živnosť a začala som život freelancera.

Zhrnutie a rada na záver

Poviem ti, nebolo to pre mňa ľahké. Odmala som sa hrávala so skúmavkami, no takisto som rada čítala a ešte radšej písala. Od 12-tich som sa venovala tvorbe poézie a postupom času som prešla aj na prózu. Myslela som si, že raz budem lekárkou alebo spisovateľkou.

Keď to tak zhodnotím, tých 10 mesiacov bolo ťažkých, no zároveň krásnych. Robila som presne to, čo som vždy chcela, a splnila si tak svoje sny. Aj keď nie som lekárkou, ani spisovateľkou v pravom slova zmysle, robila som, a aj robím to, čo som vždy chcela.

Nie je nič lepšie ako robiť to, čo nás baví. A preto dúfam, že si aj ty pôjdeš za svojím snom. Pretože ak sa chce, tak sa dá.

error: Content is protected !!